#27 PREČO ja vlastne fotím ?

Nedokážem to! Neviem hľadieť čiernobielo. Oči mi neustále poskakujú. Skúmajú a objavujú…

A hlava sleduje ako naše bytie preteká pomedzi prsty času. Veď tak je dobre, tak má byť – späť sa nevrátiš, do budúcna nedovidíš.
Och, ale tá fotka! Akú parádnu možnosť dáva – zmraziť stotinku bytia. Chytiť ju a nepustiť. — Milujem to!!! Priznávam sa.

To čo tu po nás ostane, je to čo ostane v srdciach ľudí.

Bodka. Jednoducho túžime po sebe niečo hodnotné zanechať.

Júúj, rokmi tie fotky asi dozrievajú…
Júúj, rokmi tie fotky asi dozrievajú…
Prosím tlačiť! Vyslobodiť z PC!

…a niekde zavesiť, položiť

Keď sa dvoch murárov pýtali ako vidia svoju prácu, obaja odpovedali rovnako… Jeden však mal v očiach iskru. Pracoval na stavbe katedrály! Ten druhý staval múr…

Kade chodím, tade fotím. Inak to neide!!!

A to čo chcem povedať a kam mierim je, že dnes mi srdce plesá dvojnásobne!!!

Nikon Z6 bol dlho objektom mojich túžob. Od dnes je mojim parťákom.

Ďakujem chytrým hlavičkám, že môžem prispieť k stavbe katedrály zase viac i ja.

Že môžem nabrať nový vietor a rozbehnúť sa za krajšími fotkami – mojimi i tvojimi.

A mám taký sen. Čo sen, mám plán. Blog sa chystám zmeniť, vylepšiť a pravidelne napĺňať. Nápady naskakujú, už sa teším… 🙂

Pán Z6 🙂 Neuveriteľná ľahkosť bytia, oops fotenia…
…pokračujeme 🙂

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *