Toto povzbudenie som začal písať za iných okolností – ešte pred tým ako sa veľký chlapec rozhodol, že musí mať aj ďalšie pieskovisko – nech to stojí čokoľvek… Och, ako mu len žehnám aby vyrástol. A hej – blog ostáva v aktuálnosti.
“Aha čo dokážem!” povedal Pánko Strach. Chcel sa ukázať v najlepšom svetle a vyzdvihnúť svoje schopnosti. “Zúžim tvoj pohľad na úzky výsek reality! Ten, ktorý sa hodí mne! Nasmerujem tvoju pozornosť len jedným smerom, dám ti klapky! Až povieš, že tak je to normálne. A keď nakoniec prijmeš názor, že bezo mňa nemôžeš žiť, že si so mnou dokonca trochu v bezpečí – vyhral som!”
Mohol by takto pokračovať ďalej, dokáže riadne kúsky. Učil sa dlho a od najlepších, prax má ohromnú.
Otázka na teba: “Prijmeš túto hru?”
Alebo ho vykopneš z domu a rozhodneš sa vidieť vpravo - vľavo? Možno začneš dýchať a vnímať možnosti, ktoré začnú byť všade. Možno dokonca uvidíš, že ťa treba viac a inde - ako neustále debatovať o tom, čím ťa chce Pánko zamestnať!
Či príde búrka neovplyvníme. Ale kde budeme hľadieť počas nej? --- to by sme mohli.
aaaa možno sme vtedy i vnímavejší!!!
Prajem nám dobrú plavbu!!!
