Je tu jedna otázka, ktorá si aktuálne v čase COVID-u intenzívne vyžaduje moju pozornosť. Otázka na mňa, na teba, na nás… Na nej idem postaviť túto krátku úvahu. Tak teda:
“Potrebujeme na seba vonkajší bič v podobe školy či denného dochádzania do práce k tomu aby sme sa hýbali?!
Rôznorodých odpovedí by určite bolo mnoho, ja však odpoviem narovinu: “Nie, neverím tomu!” Poviem prečo je to podľa mňa tak! V prvom rade ozaj neverím dnes obľúbenému vyjadreniu “Všetci len zlenivieme a priberieme!” Som presvedčený, že človek je viac, ako len takto nastavený “strojček”. Presvedčil som sa, že ako v mnohých iných oblastiach i tu je kľúčové nastaviť si okolnosti tak, aby ma v aktivite podporili. “OK, jasné – pekne povedané. Keby to však bolo také jednoduché…!” povieš si. Pravda je taká, že jednoduché to v skutočnosti je. Či aj ľahké? Poďme hlbšie. Ako hovorí múdra kniha, začni otázkou “prečo”? Ja napríklad chcem s foťákom poskakovať svetom a objavovať krásy, ktoré nám boli dané. Zároveň mám od nepamäti kdesi pri vrchole hodnôt nastavenú rodinu a spoločne strávený čas ako vážnu investíciu. Hľadaj, nájdeš… 🙂
Po druhé – testujem na sebe taký projekt. Volá sa “min5min”
Áno, áno – je to presne tak ako to vyzerá. Keď chcem s niečím začať, čosi vybudovať, začnem s tým minimálne na 5 minút denne. 5 minút denne dokážem rýchlo kráčať keď chcem začať behať, 5 minút dokážem čítať, keď pozerám, na knihu, na ktorú sa už rok chystám, 5 minút dokážem… Väčšinou ma to chytí a pokračujem. Asi aj preto, lebo víťazstvo v podobe začiatku je už za mnou.
Tip: Keď sa raz slávneho spisovateľa pýtali ako dokáže napísať toľko románov, odpovedal: “Kúpil som si kalendár na celý rok v jednom liste. Nalepil ho na stenu a každý deň, keď niečo napíšem, preškrnem ho červenou fixou. Keď vidíte tú reťaz krížikov, už neprestanete…
Na záver sa mi hodí táto myšlienka: “Vždy keď necháš za seba rozhodnúť vonkajší faktor, môžeš zabudnúť na pocit víťazstva. A ten je stavebným prvkom mnohých ciest.”
Dobehni svoj mozog 🙂
