#39: Výnimočnosť

K porovnávaniu, ktoré je nutné aby si sa v živote orientoval – potrebuješ referenčný bod. OK, dáva zmysel.  Čo však keď okolo seba vidíš len najúspešnejšieho, najkrajšieho, najšikovnejšieho… Facebookom sa to hemží ako na promenáde. Povedz – nemáš toho dosť? Nedostáva ťa to do nezdravého stavu či závodu, ktorý  sa nedá vyhrať?  Neocitáme sa pod neustálym tlakom zaujať úžasnosťou? 

Chcem teda povedať, že sa nemáš snažiť byť lepší? Vonkoncom nie!  Chcem povedať, že keď na to všetko hľadíš, dávaj pozor na zlý pocit zo seba, ktorý sa môže nebadane vkrádať. Môžeš dokonca získavať presvedčenie, že svojmu okoliu nemáš čo dať! Že si príliš obyčajný, príliš priemerný… Toto je kameň úrazu. Tu začína najväčšie klamstvo, na ktoré sa tu snažím poukázať. Že keď nevieš byť najlepší, tak nemá cenu snažiť sa. Never tomu! Keď tak urobíš, premrháš svoj potenciál – skutočný, spokojný, dávajúci… Nemusíš svietiť na titulke. Stačí robiť malé dobré veci tam, kde si. V rodine, so susedom, v obchode, s priateľmi… Použi svoj potenciál meniť svet! Áno priemernosťou – neviem sa zbaviť presvedčenia, že niekto na to čaká…  

“Lepšia je plná dlaň odpočinku ako plné päste námahy a honba za vetrom.” / Kaz 4,6