Je tridsiaty tretí týždeň v roku. Zbojničák sme so Suzi navštívili dvadsať_jeden krát. Zvláštne – myslel by som si, že pre čo najväčší zážitok treba miesta striedať. Netreba! Nie je nevyhnutné!
Ísť rovnakou cestou, na rovnaké miesto, s rovnakým človekom. Obzerať rovnaké kúty lesa. Dať si rovnaké raňajky, takú istú kávu…
Prekvapivo upokojujúce.
Káva z Mocca vonia.
Vločky s medom a orechami sú ešte teplé.
Oči plávu krajinou.
Vidieť Tatry.
Nájdi si také miesto!
Dušu ti pohladí, myšlienky upokojí, zrak zaostrí…
Prajem krásny víkend 🙂