Ten poukaz sme dostali na Vianoce “dvadsaťjeden”. Rodinný. Pre piatich, na dve a pol hodiny. Platný do konca mája, paráda. Vkusný kontajner na brehu Sigorda registrujem už dlhšie a saunu milujem!
V polovici mája však nadobúdam pocit, že, že niekto pár mesiacov vymazal – že stlačil “delete”. Vraj “Roman nie, také nikto nevie”. Upokojujem sa, verím. Zuzka sa mi opakovane priznáva, že saunu až tak v obľube nemá. V priamej reči: “Saunu neznášam!” Dobre, no problem – darček rodine vynahradím, vezmem tam kamošov. V májový piatok o siedmej ráno bude pravý čas.
A presne tak bolo. Teplota das 22, vtáčiky, slnko v parádnom uhle, ani živej duše. Počkať – ani živej duše? Mali sme byť traja.
Pali v telefóne: “To ňe aš daľši piatek?”
Roman: “Čo ti mám na takú sprostosť povedať? Ňe, dnes!”
Pekne, po slovensky, duchaprítomne. Odpovedám ako vždy, keď sa veľmi posnažím.
Podľa inštrukcií vraj otvorím zámok posledným štvorčíslím môjho telefónneho čísla – teda 3563. Nič-skúšam trikrát. Hlava podsúva rôzne scenáre, rozum ale chytá opraty a hovorí – tu je číslo, zavolaj.
“Dobré ránko, neviem otvoriť…”
“A enter ste stlačili?!
Nestlačil.”
Jasné, že som potom otvoril. Dúfam, že pán dospí. Či som na výkon hrdý? Nepodstatné, vyriešené. O to v živote ide. Posúvať sa i s chybami a nedokonalosťami. Som dnu a nastáva šok! Krásne presklené dvere, teplota 80 stupňov, čisto. Stoličky, plachty, uteráky – šecko v systéme.
Prelieta čierny bocian – on asi fakt existuje. Minule som neveril, že dobre vidím. Hľadím na neho ako si leží vo vzduchu. Poznám – ja to robím na terase.
Romááán! kričí zmeškaný Pali z kopca. Zjavne prehodnotil priority a zistil, čo je ozaj dôležité 🙂 Dobieha i Stani od detí.
Potom už len teplo, voda, rozhovor a parádne podnikateľské plány. Keď ich zrealizujeme, bude fajný príbeh o ich vzniku!
9:30 KONIEC!
Škoda – to bol výlet do inej dimenzie. Ale zjavne na pokračovanie…
