Naprv ťa napadne, že toto by o tebe nemal fakt nikto vedieť!
Rozmýšľaš, chceš to mať už za sebou. Vyriešené. Odložené. Zabudnuté!
Nech sa páči – také jednoduché to nebude.
Prídeš do spoločnosti ľudí a tvoj výraz prezrádza, že ideš z inej planéty.
Ako sa máš?
“Maňána.” …rád by som odpovedal.
Nedá sa však takto… Ani nechcem. Príliš si tieto vzťahy cením aby som ich živil pozlátkom.
“Chlapi, zlyhal som! Kvalitne! V aute som navrieskal na celú rodinu. Lebo ja, lebo ty, lebo sme čosi zabudli a nestíhali prísť na dohodnutý termín. S pedálom na podlahe to napravím. (Netušil som, že rodinné auto vie zanechať dym po spálených pneumatikách.) Žena ti s panikou v očiach chce vysvetliť jednoduché riešenie, ale ty už nevnímaš…”
Smiešne? Hej, teraz už aj pre mňa. Lebo to čo si z toho beriem, je tento recept: “Zdieľaj s ľuďmi svoj život. Čo prežívaš I plánuješ. Hovor! Zistíš, že všetky situácie už niekto prešiel. Že možno na to už recept existuje… A keby aj nie, stačí, že ťa vypočuje, že je s tebou…”
Jednoduché? Áno. Ľahké? Vonkoncom nie!
PS: Manželku si udobríš, škodu vynahradíš. Zistíš, že stojí pri tebe v dobrom i zlom. Neplánovaný a drahý, ale potrebný experiment…
PS2: Nemyslím, že zlyhať je strašné. Horšie je nechať to tak.
